.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uvádza, že v oblasti humanitárnej pomoci má EÚ momentálne otvorených 25 projektov pre Ukrajinu a Moldavsko. „Pokrývajú široké potreby ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, museli opustiť svoje domovy a nemajú čo jesť,“ hovorí v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti jeho účasti na medzinárodnej konferencii Ambrela Development Forum 24. mája 2022.
Na podujatí sa zúčastnilo viac ako stoštyridsať expertov na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín. Analyzovali dôsledky humanitárnej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine a hľadali riešenia pre celý humanitárny a rozvojový sektor.
Celkové škody na vojnou zničenej Ukrajine sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov a svet začína hľadať zdroje na ich financovanie. Európska komisia navrhla vznik platformy na rekonštrukciu krajiny s názvom „RebuildUkraine“ a je pripravená vyčleniť na pomoc Ukrajine ďalšie peniaze.
„Zdroje dodatočného financovania ešte nie sú úplne jasné. Môže ísť o nové príspevky členských krajín, presuny v rámci európskych programov, ale aj o nové úvery, ktoré by si EÚ požičala na finančných trhoch. Je to len otázka politickej vôle,“ približuje M. Köhler.
DG ECHO bežne spolupracuje s mimovládkami a alokuje cez ne až 45% zdrojov. V prípade Ukrajiny je to však aktuálne menej ako 30%. „Pred vypuknutím vojny Ukrajina nebola prijímateľom humanitárnej pomoci, takže tam mimovládky tohto druhu neboli aktívne. Ale teraz už navyšujú svoje kapacity a môžu sa aktívnejšie zapájať.“
Riaditeľ DG ECHO avizuje v rozhovore zmeny, ktorými má prejsť európska humanitárna pomoc. Už štyridsať rokov sa poskytuje rovnako, hoci svet sa mení a ukazuje potrebu zmeniť spôsob, akým medzinárodné organizácie a EÚ intervenujú v oblastiach zasiahnutých vojnou alebo prírodnou katastrofou.
„Musíme sa sústrediť na prevenciu a budovať domáce kapacity, aby bola naša pomoc poskytovaná skutočne lokálne. Je dôležité riešiť viac ako len jedlo a prístrešie. To je nutné najmä v prvých mesiacoch po vypuknutí krízy, ale my sa musíme pozerať viac do budúcnosti,“ hovorí Michael Köhler.
Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s ženou z utečeneckého tábora v Jemene. Nežiadala o viac jedla alebo lepšie ubytovanie, ale o prácu pre jej manžela, aby mohol uživiť rodinu. „Vytváranie pracovných miest nie je tradičnou súčasťou humanitárnej pomoci. My sa však musíme dívať na vytváranie dlhodobých štruktúr, na poskytovanie finančných zdrojov na dlhé obdobie a poskytovať pomoc čo najviac na lokálnej úrovni.“
Viac o nových prioritách DG ECHO i možnostiach slovenských mimovládok podieľať sa na európskych programoch sa dozviete v priloženom rozhovore.
