>
Zahraničná politika
>
Viac lokálnych aktérov i peňazí – humanitárnu pomoc čakajú zmeny

Viac lokálnych aktérov i peňazí – humanitárnu pomoc čakajú zmeny

Eva Mihočková, 03.06.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?

V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.

Hranica a kufre plné peňazí. Prečo Ukrajinci privážajú hotovosť?

Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.

Kvóty na ženy v EÚ – Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo

EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.

Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uvádza, že v oblasti humanitárnej pomoci má EÚ momentálne otvorených 25 projektov pre Ukrajinu a Moldavsko. „Pokrývajú široké potreby ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, museli opustiť svoje domovy a nemajú čo jesť,“ hovorí v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti jeho účasti na medzinárodnej konferencii Ambrela Development Forum 24. mája 2022.

Na podujatí sa zúčastnilo viac ako stoštyridsať expertov na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín. Analyzovali dôsledky humanitárnej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine a hľadali riešenia pre celý humanitárny a rozvojový sektor.

Celkové škody na vojnou zničenej Ukrajine sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov a svet začína hľadať zdroje na ich financovanie. Európska komisia navrhla vznik platformy na rekonštrukciu krajiny s názvom „RebuildUkraine“ a je pripravená vyčleniť na pomoc Ukrajine ďalšie peniaze. 

„Zdroje dodatočného financovania ešte nie sú úplne jasné. Môže ísť o nové príspevky členských krajín, presuny v rámci európskych programov, ale aj o nové úvery, ktoré by si EÚ požičala na finančných trhoch. Je to len otázka politickej vôle,“ približuje M. Köhler.

DG ECHO bežne spolupracuje s mimovládkami a alokuje cez ne až 45% zdrojov. V prípade Ukrajiny je to však aktuálne menej ako 30%. „Pred vypuknutím vojny Ukrajina nebola prijímateľom humanitárnej pomoci, takže tam mimovládky tohto druhu neboli aktívne. Ale teraz už navyšujú svoje kapacity a môžu sa aktívnejšie zapájať.“

Riaditeľ DG ECHO avizuje v rozhovore zmeny, ktorými má prejsť európska humanitárna pomoc. Už štyridsať rokov sa poskytuje rovnako, hoci svet sa mení a ukazuje potrebu zmeniť spôsob, akým medzinárodné organizácie a EÚ intervenujú v oblastiach zasiahnutých vojnou alebo prírodnou katastrofou.

„Musíme sa sústrediť na prevenciu a budovať domáce kapacity, aby bola naša pomoc poskytovaná skutočne lokálne. Je dôležité riešiť viac ako len jedlo a prístrešie. To je nutné najmä v prvých mesiacoch po vypuknutí krízy, ale my sa musíme pozerať viac do budúcnosti,“ hovorí Michael Köhler.

Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s ženou z utečeneckého tábora v Jemene. Nežiadala o viac jedla alebo lepšie ubytovanie, ale o prácu pre jej manžela, aby mohol uživiť rodinu. „Vytváranie pracovných miest nie je tradičnou súčasťou humanitárnej pomoci. My sa však musíme dívať na vytváranie dlhodobých štruktúr, na poskytovanie finančných zdrojov na dlhé obdobie a poskytovať pomoc čo najviac na lokálnej úrovni.“

Viac o nových prioritách DG ECHO i možnostiach slovenských mimovládok podieľať sa na európskych programoch sa dozviete v priloženom rozhovore.