.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uvádza, že v oblasti humanitárnej pomoci má EÚ momentálne otvorených 25 projektov pre Ukrajinu a Moldavsko. „Pokrývajú široké potreby ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, museli opustiť svoje domovy a nemajú čo jesť,“ hovorí v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti jeho účasti na medzinárodnej konferencii Ambrela Development Forum 24. mája 2022.
Na podujatí sa zúčastnilo viac ako stoštyridsať expertov na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín. Analyzovali dôsledky humanitárnej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine a hľadali riešenia pre celý humanitárny a rozvojový sektor.
Celkové škody na vojnou zničenej Ukrajine sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov a svet začína hľadať zdroje na ich financovanie. Európska komisia navrhla vznik platformy na rekonštrukciu krajiny s názvom „RebuildUkraine“ a je pripravená vyčleniť na pomoc Ukrajine ďalšie peniaze.
„Zdroje dodatočného financovania ešte nie sú úplne jasné. Môže ísť o nové príspevky členských krajín, presuny v rámci európskych programov, ale aj o nové úvery, ktoré by si EÚ požičala na finančných trhoch. Je to len otázka politickej vôle,“ približuje M. Köhler.
DG ECHO bežne spolupracuje s mimovládkami a alokuje cez ne až 45% zdrojov. V prípade Ukrajiny je to však aktuálne menej ako 30%. „Pred vypuknutím vojny Ukrajina nebola prijímateľom humanitárnej pomoci, takže tam mimovládky tohto druhu neboli aktívne. Ale teraz už navyšujú svoje kapacity a môžu sa aktívnejšie zapájať.“
Riaditeľ DG ECHO avizuje v rozhovore zmeny, ktorými má prejsť európska humanitárna pomoc. Už štyridsať rokov sa poskytuje rovnako, hoci svet sa mení a ukazuje potrebu zmeniť spôsob, akým medzinárodné organizácie a EÚ intervenujú v oblastiach zasiahnutých vojnou alebo prírodnou katastrofou.
„Musíme sa sústrediť na prevenciu a budovať domáce kapacity, aby bola naša pomoc poskytovaná skutočne lokálne. Je dôležité riešiť viac ako len jedlo a prístrešie. To je nutné najmä v prvých mesiacoch po vypuknutí krízy, ale my sa musíme pozerať viac do budúcnosti,“ hovorí Michael Köhler.
Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s ženou z utečeneckého tábora v Jemene. Nežiadala o viac jedla alebo lepšie ubytovanie, ale o prácu pre jej manžela, aby mohol uživiť rodinu. „Vytváranie pracovných miest nie je tradičnou súčasťou humanitárnej pomoci. My sa však musíme dívať na vytváranie dlhodobých štruktúr, na poskytovanie finančných zdrojov na dlhé obdobie a poskytovať pomoc čo najviac na lokálnej úrovni.“
Viac o nových prioritách DG ECHO i možnostiach slovenských mimovládok podieľať sa na európskych programoch sa dozviete v priloženom rozhovore.
