Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uvádza, že v oblasti humanitárnej pomoci má EÚ momentálne otvorených 25 projektov pre Ukrajinu a Moldavsko. „Pokrývajú široké potreby ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, museli opustiť svoje domovy a nemajú čo jesť,“ hovorí v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti jeho účasti na medzinárodnej konferencii Ambrela Development Forum 24. mája 2022.
Na podujatí sa zúčastnilo viac ako stoštyridsať expertov na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín. Analyzovali dôsledky humanitárnej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine a hľadali riešenia pre celý humanitárny a rozvojový sektor.
Celkové škody na vojnou zničenej Ukrajine sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov a svet začína hľadať zdroje na ich financovanie. Európska komisia navrhla vznik platformy na rekonštrukciu krajiny s názvom „RebuildUkraine“ a je pripravená vyčleniť na pomoc Ukrajine ďalšie peniaze.
„Zdroje dodatočného financovania ešte nie sú úplne jasné. Môže ísť o nové príspevky členských krajín, presuny v rámci európskych programov, ale aj o nové úvery, ktoré by si EÚ požičala na finančných trhoch. Je to len otázka politickej vôle,“ približuje M. Köhler.
DG ECHO bežne spolupracuje s mimovládkami a alokuje cez ne až 45% zdrojov. V prípade Ukrajiny je to však aktuálne menej ako 30%. „Pred vypuknutím vojny Ukrajina nebola prijímateľom humanitárnej pomoci, takže tam mimovládky tohto druhu neboli aktívne. Ale teraz už navyšujú svoje kapacity a môžu sa aktívnejšie zapájať.“
Riaditeľ DG ECHO avizuje v rozhovore zmeny, ktorými má prejsť európska humanitárna pomoc. Už štyridsať rokov sa poskytuje rovnako, hoci svet sa mení a ukazuje potrebu zmeniť spôsob, akým medzinárodné organizácie a EÚ intervenujú v oblastiach zasiahnutých vojnou alebo prírodnou katastrofou.
„Musíme sa sústrediť na prevenciu a budovať domáce kapacity, aby bola naša pomoc poskytovaná skutočne lokálne. Je dôležité riešiť viac ako len jedlo a prístrešie. To je nutné najmä v prvých mesiacoch po vypuknutí krízy, ale my sa musíme pozerať viac do budúcnosti,“ hovorí Michael Köhler.
Ako príklad uviedol vlastný rozhovor s ženou z utečeneckého tábora v Jemene. Nežiadala o viac jedla alebo lepšie ubytovanie, ale o prácu pre jej manžela, aby mohol uživiť rodinu. „Vytváranie pracovných miest nie je tradičnou súčasťou humanitárnej pomoci. My sa však musíme dívať na vytváranie dlhodobých štruktúr, na poskytovanie finančných zdrojov na dlhé obdobie a poskytovať pomoc čo najviac na lokálnej úrovni.“
Viac o nových prioritách DG ECHO i možnostiach slovenských mimovládok podieľať sa na európskych programoch sa dozviete v priloženom rozhovore.