Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Jubilejný ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR sa príznačne konal v zriedkavej chvíli, keď sa na titulky médií dostala zahranično-politická téma. Situácia na Ukrajine a napätie vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom podnietili vysoký záujem nielen odborníkov ale aj širokej verejnosti. Zároveň sa vybičovaná medzinárodná situácia stala vhodným objektom dezinformačnej scény, ktorá začala intenzívne šíriť proruský naratív namierený proti NATO, USA i EÚ.
Napätá atmosféra negatívne ovplyvňovala aj spôsob, akým verejnosť vnímala proces prijímania obrannej zmluvy s USA, ktorú napokon parlament schválil a prezidentka republiky ratifikovala. Zuzana Čaputová reflektovala zložité rozpoloženie slovenskej verejnosti aj vo svojom vystúpení na konferencii.
„Slovensko je zranenou krajinou. Prežili sme tri vlny pandémie, zomreli tisícky ľudí, mnohí žijú v chudobe, trápi ich zdražovanie potravín a energií. Naša spoločnosť je tým všetkým vyčerpaná a zrazu tu máme aj obavy z možnej vojny.“
Podľa prezidentky je zahranično-politická situácia v súvislosti s ukrajinsko-ruským konfliktom mimoriadna a má ďalekosiahle dosahy na celú Európu. „Rusko si zhromažďovaním vojsk na ukrajinských hraniciach vynucuje diskusiu o vymedzení sfér vplyvu v Európe. Akceptovať jeho požiadavky by bol omyl. Týkajú sa totiž aj nás a nášho práva slobodne si vybrať, kam chceme ako krajina patriť,“ dodala Zuzana Čaputová. Konferencia sa konala v čase pred ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
Podľa hlavy štátu je Slovensko v „informačnej búrke“ a musí sa brániť. Éra digitálnych technológií a sociálnych sietí poskytuje ideálne podmienky pre vedenie hybridných vojen, ktorých súčasťou je aj silná dezinformačná kampaň. Slovensko sa stalo živnou pôdou rôznych dezinfowebov, politikov a mediálne známych osôb, ktoré využívajú mix dezinterpretácií, poloprávd a čistých nezmyslov na manipuláciu verejnej mienky a šírenie strachu.
„Pre dezinfoscénu sú veľmi zaujímavé bezpečnostné otázky týkajúce sa NATO a Ruska. Po okupácii Krymu sa doslova zo dňa na deň mnohé webstránky preorientovali a začali šíriť prokremeľské tézy a konšpirácie,“ uviedla Katarína Klingová z organizácie Globsec.
Tie isté zdroje pokračujú v intenzívnom ovplyvňovaní verejnej mienky aj dnes. Pre oficiálnu komunikačnú líniu vlády, analytikov a mainstreamových médií to nie je férový boj. Len ťažko možno argumentovať faktami a komplikovanými súvislosťami, ak súper využíva jednoduché lži a emócie. Zmenu komunikačného vzorca vníma aj Alexander Duleba z SFPA.
„Názory na zahranično-politické témy boli polarizované aj v 90. rokoch. Ale vtedy sme sa bavili racionálne. Dnes je to iné, argumenty ustúpili a namiesto toho prevláda spochybňovanie oponentov a vyvolávanie emócií,“ uviedol Alexander Duleba.
Výsledok je ten, že v slovenskej spoločnosti narastá proruský sentiment a stráca sa afinita k Západu. Podľa diskutujúcich hostí na konferencii je alarmujúci aj prieskum, podľa ktorého takmer polovica ľudí na Slovensku viní z rusko-ukrajinského napätia USA a nie Rusko.
Podľa premiéra Eduarda Hegera je to výsledkom toho, že sme si „nedostatočne vážili naše členstvo v NATO a EÚ, pričom sme podcenili komunikáciu.“ Počas svojho vystúpenia na konferencii vyčítal bývalým špičkám štátu, že sa v snahe o získanie politických bodov pridali na stranu dezinfoscény a „chcú Slovensko vrátiť do obdobia mečiarizmu, keď bolo čiernou dierou Európy.“
Práve stratu zahranično-politického konsenzu, ktorá na Slovensku ako-tak pretrvávala od roku 1998, vnímali účastníci konferencie ako najväčšiu hrozbu a zároveň výzvu do budúcnosti. „Slovensko sa ocitlo na križovatke. Je to situácia, o ktorej sme si donedávna ani nevedeli predstaviť, že môže opäť nastať,“ vyhlásil premiér Heger.
Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka na Slovensku padli všetky tabu a časť politickej scény sa neštíti spochybňovať aj otázky, na ktorých stojí bezpečnosť krajiny. „Zažívame horúcu diskusiu podobne, ako sme ju zažívali v 90. rokoch. Vtedy išlo o to, či sa staneme súčasťou Západu a jeho inštitúcií. Dnes ide o to, či zostaneme súčasťou týchto štruktúr len formálne, alebo aj politicky a mentálne,“ uviedol Ivan Korčok.
Náročným obdobím prechádza aj Európska únia, ktorá sa snaží vysporiadať so svojim rozporuplným postavením na globálnej scéne. Na jednej strane je svetovou normotvornou veľmocou, ktorá udáva tón pre štandardy v oblasti ochrany klímy, osobných údajov, či hospodárskej súťaži. Na druhej strane je ako celok len málo rešpektovaným hráčom v otázkach medzinárodnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Otázka väčšej akcieschopnosti a jednoty zostáva stále nevyriešenou.
„Európskej únii chýba veľký príbeh, kam chce smerovať. Často sa uchyľuje k čiastkovým riešeniam, ale tie celkové jej unikajú. Je to vidieť napríklad na prístupe k migračnej a azylovej politike, alebo bankovej únii,“ uviedol Radovan Geist z portálu Euractiv.sk.
Problém globálneho zaostávania EÚ vidí ako problém aj šéf slovenskej diplomacie. „EU je stále jedna z najväčších ekonomík sveta a najväčší donor, ale hlas EÚ je počuť čoraz menej. Preto potrebujeme konsolidáciu Únie, teda vysporiadať sa s mnohými zdenenými vecami, ktoré treba dokončiť a na to je dobrou príležitosťou aj Konferencia o budúcnosti Európy,“ dodal Ivan Korčok.