>
Zahraničná politika
>
Zahraničná politika je v informačnej búrke

Zahraničná politika je v informačnej búrke

Eva Mihočková, 24.02.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Jubilejný ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR sa príznačne konal v zriedkavej chvíli, keď sa na titulky médií dostala zahranično-politická téma. Situácia na Ukrajine a napätie vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom podnietili vysoký záujem nielen odborníkov ale aj širokej verejnosti. Zároveň sa vybičovaná medzinárodná situácia stala vhodným objektom dezinformačnej scény, ktorá začala intenzívne šíriť proruský naratív namierený proti NATO, USA i EÚ.

Napätá atmosféra negatívne ovplyvňovala aj spôsob, akým verejnosť vnímala proces prijímania obrannej zmluvy s USA, ktorú napokon parlament schválil a prezidentka republiky ratifikovala. Zuzana Čaputová reflektovala zložité rozpoloženie slovenskej verejnosti aj vo svojom vystúpení na konferencii.

„Slovensko je zranenou krajinou. Prežili sme tri vlny pandémie, zomreli tisícky ľudí, mnohí žijú v chudobe, trápi ich zdražovanie potravín a energií. Naša spoločnosť je tým všetkým vyčerpaná a zrazu tu máme aj obavy z možnej vojny.“

Podľa prezidentky je zahranično-politická situácia v súvislosti s ukrajinsko-ruským konfliktom mimoriadna a má ďalekosiahle dosahy na celú Európu. „Rusko si zhromažďovaním vojsk na ukrajinských hraniciach vynucuje diskusiu o vymedzení sfér vplyvu v Európe. Akceptovať jeho požiadavky by bol omyl. Týkajú sa totiž aj nás a nášho práva slobodne si vybrať, kam chceme ako krajina patriť,“ dodala Zuzana Čaputová. Konferencia sa konala v čase pred ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Informačná búrka

Podľa hlavy štátu je Slovensko v „informačnej búrke“ a musí sa brániť. Éra digitálnych technológií a sociálnych sietí poskytuje ideálne podmienky pre vedenie hybridných vojen, ktorých súčasťou je aj silná dezinformačná kampaň. Slovensko sa stalo živnou pôdou rôznych dezinfowebov, politikov a mediálne známych osôb, ktoré využívajú mix dezinterpretácií, poloprávd a čistých nezmyslov na manipuláciu verejnej mienky a šírenie strachu.

„Pre dezinfoscénu sú veľmi zaujímavé bezpečnostné otázky týkajúce sa NATO a Ruska. Po okupácii Krymu sa doslova zo dňa na deň mnohé webstránky preorientovali a začali šíriť prokremeľské tézy a konšpirácie,“ uviedla Katarína Klingová z organizácie Globsec.

Tie isté zdroje pokračujú v intenzívnom ovplyvňovaní verejnej mienky aj dnes. Pre oficiálnu komunikačnú líniu vlády, analytikov a mainstreamových médií to nie je férový boj. Len ťažko možno argumentovať faktami a komplikovanými súvislosťami, ak súper využíva jednoduché lži a emócie. Zmenu komunikačného vzorca vníma aj Alexander Duleba z SFPA.

„Názory na zahranično-politické témy boli polarizované aj v 90. rokoch. Ale vtedy sme sa bavili racionálne. Dnes je to iné, argumenty ustúpili a namiesto toho prevláda spochybňovanie oponentov a vyvolávanie emócií,“ uviedol Alexander Duleba.

Výsledok je ten, že v slovenskej spoločnosti narastá proruský sentiment a stráca sa afinita k Západu. Podľa diskutujúcich hostí na konferencii je alarmujúci aj prieskum, podľa ktorého takmer polovica ľudí na Slovensku viní z rusko-ukrajinského napätia USA a nie Rusko. 

Podľa premiéra Eduarda Hegera je to výsledkom toho, že sme si „nedostatočne vážili naše členstvo v NATO a EÚ, pričom sme podcenili komunikáciu.“ Počas svojho vystúpenia na konferencii vyčítal bývalým špičkám štátu, že sa v snahe o získanie politických bodov pridali na stranu dezinfoscény a „chcú Slovensko vrátiť do obdobia mečiarizmu, keď bolo čiernou dierou Európy.“

Sme na križovatke

Práve stratu zahranično-politického konsenzu, ktorá na Slovensku ako-tak pretrvávala od roku 1998, vnímali účastníci konferencie ako najväčšiu hrozbu a zároveň výzvu do budúcnosti. „Slovensko sa ocitlo na križovatke. Je to situácia, o ktorej sme si donedávna ani nevedeli predstaviť, že môže opäť nastať,“ vyhlásil premiér Heger.

Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka na Slovensku padli všetky tabu a časť politickej scény sa neštíti spochybňovať aj otázky, na ktorých stojí bezpečnosť krajiny. „Zažívame horúcu diskusiu podobne, ako sme ju zažívali v 90. rokoch. Vtedy išlo o to, či sa staneme súčasťou Západu a jeho inštitúcií. Dnes ide o to, či zostaneme súčasťou týchto štruktúr len formálne, alebo aj politicky a mentálne,“ uviedol Ivan Korčok. 

Náročným obdobím prechádza aj Európska únia, ktorá sa snaží vysporiadať so svojim rozporuplným postavením na globálnej scéne. Na jednej strane je svetovou normotvornou veľmocou, ktorá udáva tón pre štandardy v oblasti ochrany klímy, osobných údajov, či hospodárskej súťaži. Na druhej strane je ako celok len málo rešpektovaným hráčom v otázkach medzinárodnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Otázka väčšej akcieschopnosti a jednoty zostáva stále nevyriešenou.

„Európskej únii chýba veľký príbeh, kam chce smerovať. Často sa uchyľuje k čiastkovým riešeniam, ale tie celkové jej unikajú. Je to vidieť napríklad na prístupe k migračnej a azylovej politike, alebo bankovej únii,“ uviedol Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. 

Problém globálneho zaostávania EÚ vidí ako problém aj šéf slovenskej diplomacie. „EU je stále jedna z najväčších ekonomík sveta a najväčší donor, ale hlas EÚ je počuť čoraz menej. Preto potrebujeme konsolidáciu Únie, teda vysporiadať sa s mnohými zdenenými vecami, ktoré treba dokončiť a na to je dobrou príležitosťou aj Konferencia o budúcnosti Európy,“ dodal Ivan Korčok.