>
Zahraničná politika
>
Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Eva Mihočková, 27.03.2023
Zdroj: MZV SR

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Hodnotiaca konferencia zahraničnej politiky, ktorú každý rok organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, pravidelne prináša reflexiu toho najdôležitejšieho, čo slovenská diplomacia v uplynulom roku riešila. Tohtoročnému XXI. ročníku konferencie dominovala téma Ukrajiny a očakávaného ďalšieho vývoja slovenskej zahraničnej politiky po predčasných voľbách v septembri 2023.

Podľa hlavy štátu Zuzany Čaputovej prežilo Slovensko najťažší rok vo svojej histórii. Poznačili ho nielen následky doznievajúcej krízy koronavírusu, ale najmä šok z vypuknutia vojny na Ukrajine a nápor utečencov, ktorí na slovenskom území hľadali útočisko pred ruskou agresiou. Počiatočná masívna vlna solidarity s ukrajinskými ženami a deťmi sa však ukázala ako prechodný jav a Slovensko sa postupne prepadlo do únavy, frustrácie a bahna ruskej propagandy.

„Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom,“ uviedla Zuzana Čaputová počas svojho vystúpenia na konferencii. Zdôraznila, že vďaka dezinformáciám sa znižuje verejná podpora pre vládne kroky v prospech Ukrajiny a priepasť medzi vládnou politikou a verejnou mienkou sa neustále zväčšuje. „Preto potrebujeme čo najširší konsenzus v tom, kto sú naši partneri a spojenci a kam ako krajina patríme,“ dodala hlava štátu.

Patríme na Západ!

Na jej slová nadviazal predseda vlády Eduard Heger jednoznačným vyhlásením, že Slovensko patrí na Západ: „Neexistuje politika štyroch svetových strán. Predstava, že máme byť mostom medzi Východom a Západom, je mýtus. Putin nehľadá žiadne mosty, on hľadá korisť.“

Preto je pre budúcnosť krajiny absolútne kľúčové nestratiť hodnotový kompas, ktorý už od vzniku republiky v roku 1993 ukazuje na Západ. Slovensko je súčasťou euro-atlantických štruktúr a je v jeho životnom záujme nestratiť toto hodnotové ukotvenie ani po nadchádzajúcich voľbách. 

Účastníci konferencie sa rozchádzali v názore, či je riziko straty západnej orientácie reálne alebo len hypotetické. Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka situácia nie je natoľko dramatická. Zdôraznil, že žiadna z relevantných politických strán vrátane opozičných nehovorí o vystúpení z EÚ alebo NATO. Takáto téma na stole nie je. Miera podpory verejnosti pre členstvo v týchto zoskupeniach síce klesá, ale stále je väčšinová mienka naklonená zotrvať v EÚ i NATO.

Podľa exministra zahraničných vecí Ivana Korčoka je však situácia vážna. Pripomenul, že ani v Spojenom kráľovstve to pár rokov pred brexitom nevyzeralo tak, že by krajina mala reálne vystúpiť z EÚ. Slovensku hrozí príklon k autoritárskemu režimu vládnutia a ústup od politiky intenzívnej podpory Ukrajiny, ktorá dominovala slovenskej zahraničnej politike v minulom roku. 

Najväčšie výzvy

Práve slovenská podpora Ukrajiny pomáhala nastavovať trend aj pre ďalších európskych spojencov, čo možno považovať za jeden z najväčších úspechov slovenskej zahraničnej politiky v roku 2022. „Slovensko dnes hrá na európskej pôde vo vzťahu k Ukrajine i bezpečnostnej politike vyššiu ligu, než do akej patrí,“ zhodnotil europoslanec Vladimír Bilčík. 

V minulosti sa Slovensko v rámci európskej politiky presadzovalo najmä v otázkach ďalšieho rozširovania, prípadne v ekonomických témach ako je zachovanie daňovej konkurencie. To sa však po vypuknutí vojny zmenilo. „Slovensko dokázalo byť trendsetterom aj v takých témach ako je bezpečnostná politika, či základné hodnoty právneho štátu a demokracie,“ uviedol premiér Heger.

Krajina však má pred sebou v európskej politike veľkú výzvu neupadnúť do pasce pohodlného priemeru a aktívne využívať možnosti, ktoré má k dispozícii. „EÚ je príležitosť. Časť z nej sme využili, časť nevyužili a niečo aj zneužili – viď korupciu pri eurofondoch,“ priblížil analytik Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. 

Viacerí diskutujúci sa zhodli, že Európsku úniu politici vo verejnom diskurze zredukovali na bankomat európskych peňazí a to nie je udržateľný vzťah. „Ak by sa Ukrajina stala členskou krajinou EÚ, tak by absorbovala štvrtinu kohéznych fondov a Slovensko by sa stalo čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu,“ pripomenul štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrej Stančík. 

Preto je kľúčové, aby sa na Slovensku začala diskusia o európskych témach aj z hľadiska hodnôt a významu členstva, ktorý sa nedá vyjadriť len v peniazoch. Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka sa tak stane najväčšou výzvou, kde vziať silu urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá nebude len prežívať, ale dokáže aktívne využívať svoje členstvo ako veľkú príležitosť posúvať sa vpred.

Takýto proces nie je životaschopný bez aktívnej podpory verejnej mienky a jasného hodnotového ukotvenia spoločnosti. To sa vykryštalizuje už počas nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré budú predstavovať križovatku ďalšieho vývoja krajiny podobne ako v roku 1998. 

„Je dôležité zachovať pokoj a rozvahu. Vysvetľovať naše názory s empatiou a pochopením aj pre tých, ktorí majú oprávnené otázky a pochybnosti. Nemôžeme rezignovať na dialóg s občanmi, ktorí sa cítia zmätení,“ dodala prezidentka Zuzana Čaputová.

Pomoc Ukrajine

Veľkou témou konferencie bola podpora Ukrajiny a ruská agresia. Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Ingrid Brocková uznala, že za uplynulý rok sa Slovensko naučilo veľa samé o sebe: 

„Bola to úplne nová skúsenosť a ukázali sme enormnú solidaritu a mobilizáciu. Ja sama som bola ako dobrovoľníčka počas prvých dní vo Vyšnom Nemeckom a bola to veľmi silná skúsenosť. Nemôžeme dopustiť únavu z pomoci Ukrajiny. Pre ministerstvo je absolútnou prioritou, ako sa postaviť voči agresii Ruska a ako pomôcť Ukrajine.“

Slovensko bolo lídrom v poskytovaní humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine a z hľadiska objemu poskytnutých prostriedkov v prepočte na obyvateľa je na jedenástom mieste na svete. „Kompletná pomoc zo Slovenska pre Ukrajinu je viac ako miliarda eur. Je to veľmi hrubý odhad, pretože sa ťažko vyčísľuje objem pomoci firiem a mimovládneho sektora, ale tá miliarda je reálne číslo,“ uviedol Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ako však upozornila štátna tajomníčka Brocková, nie je možné udržať adekvátnu úroveň pomoci Ukrajine len cez súčasné nástroje rozvojovej pomoci. Je nutné nájsť systémové riešenie a vyčleniť pre nášho východného suseda vo vojnovom stave samostatné prostriedky.

Slovensko si pritom svojou silnou angažovanosťou v prospech Ukrajiny značne zlepšilo svoj kredit v Bruseli.  „Mobilizácia slovenskej verejnosti bol moment, ktorý veľmi zažiaril aj na európskej pôde. Bol to veľký rozdiel oproti roku 2015, keď sme sa postavili odmietavo voči prijímaniu utečencov,“ uviedla počas konferencie Katarína Mathernová, zástupkyňa GR riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie. 

Zdôraznila, že spoločnou európskou slabinou v tomto smere zostáva najmä komunikácia. „Robili sme ako EÚ veľmi veľa pre Ukrajinu, porovnateľne ako USA, ale napriek tomu má verejná mienka pocit, že USA dávali násobne viac. Objektívne to však nie je pravda.“

Významným prvkom slovenskej pomoci pre Ukrajinu bola vojenská pomoc. Slovensko bolo dokonca jednou z prvých krajín, ktorá sa odhodlala poskytnúť ukrajinskej strane aj ťažkú techniku. Podľa štátneho tajomníka ministerstva obrany Mariána Majera je to jeden z pozitívnych prvkov celej krízy:

„Vieme byť akcieschopní, ak chceme. Napriek všetkým problémom sme ukázali veľmi silnú politickú jednotu. Nebolo to jednoduché, pretože už tri roky sme neustále v nejakej kríze, ale práve preto sme si už veľa vecí nacvičili a odskúšali.“

Nemáme si čo vyčítať

Uplynulý rok ukázal aj slabé stránky. Podľa M. Majera „nám niekedy trvalo zbytočne dlho rozhodnúť sa, napríklad v prípade darovania migov. Je to otázka politickej odvahy. Niekedy je nutné ísť proti prúdu, čo nebýva ľahké.“ 

Tento názor podporil aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Je presvedčený, že nielen politici, ale aj experti ministerstva zahraničných vecí by mali chodiť do odborných debát v médiách, aby novinári neboli odkázaní na manipulátorov. Komunikácia s verejnosťou je však v dobe sociálnych sietí a pretlaku ruskej propagandy kľúčová.

„Niekedy nie je ľahké byť optimistom. Sme generácia ľudí, ktorí pred 30-timi rokmi postavili Slovensko na koľajnice, po ktorých sme si mysleli, že spoľahlivo pôjde ďalej,“ uviedol minister Káčer. „Očakávali sme, že budeme riešiť nutné opravy vagónov, siete, ale nepredpokladali sme, že budeme prehodnocovať, či máme zostať na tých koľajniciach. Dnes vidíme, že niečo sa nepodarilo a Slovensko je opäť na rázcestí. Je to fatálne, cítime to všetci, ale myslím si, že zahraničná služba štátu si nemá čo vyčítať.“