
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne – presunul svoju obranu mimo vlastného územia. S tým súvisí aj zablokovanie Hormuzského prielivu.
„Pre Američanov je veľmi ťažké zmeniť režim v Iráne, pretože tamojší režim nespočíva v jednom vodcovi. Reálnu moc v rukách držia revolučné gardy,“ hovorí analytik. Zároveň je však presvedčený, že Donald Trump bude vzhľadom na jeho štýl schopný vydávať aj neúspech za úspech.
Prečo však samotní Iránčania nevypočuli výzvu amerického prezidenta a nepokúsili sa po zabití vodcu Chameneího zvrhnúť režim vlastnými silami? „V Iráne chýba silný líder, ktorý by sa dokázal ponúknuť alternatívnu vládnutia. Ukázali to aj príklady vojen v okolitých krajinách ako je Afganistan alebo Irak, že tam môžete vyhrať, ale zmeniť systém je niečo úplne iné.“
Čo touto vojnou Američania získali a zachovali sa európski spojenci správne? Odpovedá Vladimír Tarasovič v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s denníkom Sme a PEVŠ.