.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004.
„Slovensko vždy malo vlastné názory pri rokovaniach v EÚ i NATO. Ale je normálne, že svoje stanoviská konzultujeme s partnermi, obrusujeme a hľadáme vhodný kompromis,“ vysvetľuje bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský.
V rozhovore približuje, čo by mali byť dnes priority slovenskej zahraničnej politiky a pripomína, že Rusko dlhodobo vedie voči Západu hybridnú vojnu. „Keďže ruská ekonomika nie je taká výkonná, tak sa Rusi snažia ovládnuť nás „mäkkou silou,“ teda dostať sa nám do hláv. A na značnú časť verejnosti to funguje.“
„Rusko je štát, ktorý nás oficiálne na papieri označil na nepriateľov a veľká časť ľudí na Slovensku je natoľko popletená, že si myslí, že ten, kto nás označí za nepriateľa, je náš priateľ a ten, kto je náš spojenec, je náš nepriateľ. Je to neuveriteľne zlé z hľadiska budúcnosti krajiny,“ dodáva Wlachovský.
Ako toto nastavenie slovenskej spoločnosti i politickej reprezentácie vnímajú spojenci v EÚ a NATO? A aké sú šance Slovenska robiť úspešnú ekonomickú diplomaciu v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam, ako to avizuje premiér Robert Fico?
Dozviete sa vo videorozhovore s Miroslavom Wlachovským, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme. Rozhovor moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.
