>
Zahraničná politika
>
Európa čelí hrozbám, pre ktoré tvorí novú obrannú stratégiu

Európa čelí hrozbám, pre ktoré tvorí novú obrannú stratégiu

Eva Mihočková, 08.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Ako drony menia pravidlá hry na hranici (i v biznise)

Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.

Aký bol rok 2022 podľa autorov Ročenky zahraničnej politiky?

Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

Počas roka 2021 sa v rámci NATO viedla kľúčová debata o novom nastavení bezpečnostnej a obrannej koncepcie, ktorá bude zodpovedať zmenenej geopolitickej, technologickej a digitálnej realite 21. storočia. Výsledkom má byť Strategická koncepcia NATO 2030. Paralelne s týmto procesom sa v Európskej únii zintenzívnila debata o väčšej obrannej autonómii starého kontinentu a formovaní Strategického kompasu EÚ. 

Obe témy budú dôležitými diskusnými bodmi počas 20. ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR, ktorá sa uskutoční 15. februára 2022. Podujatie za účasti vrcholových predstaviteľov štátu, diplomatického zboru a zahraničnopolitických expertov bude hodnotiť zmeny geopolitiky, vytvárania nového bezpečnostného a zahraničnopolitického prostredia, či globálne transformačné procesy.

Strategická koncepcia NATO

S rozvojom digitálnych technológií a nových komunikačných kanálov sa zásadne zmenilo globálne bezpečnostné prostredie. Vytvárať domnelých nepriateľov je stále častá neférová hra v politickej aréne, ale jasne identifikovať konkrétneho útočníka operácie alebo dezinformačnej kampane, je často takmer nemožné.

Svet si v 20. storočí prežil konvenčnú i studenú vojnu a v 21. storočí sa boj o moc a zdroje v Európe presúva čoraz viac do podoby hybridnej vojny. 

Mení sa aj mocenská rovnováha síl vo svete a Rusko, ktoré vyšlo zo studenej vojny 20. storočia po kolenách, agresívne naberá sebavedomie a rado by získalo späť stratené sféry vplyvu. Dožaduje sa politicko-vojenskej revízie v Európe, ktorá má pripomínať stav pred pádom železnej opony.

V tejto situácii Severoatlantická aliancia odštartovala práce na novej Strategickej koncepcii NATO, ktorá by mala potvrdiť aktuálnosť jej základných princípov a tiež prísť s novými obrannými prvkami. 

„Nová Strategická koncepcia NATO by mala priniesť inovatívne prístupy k čoraz sofistikovanejším hrozbám, či už ide o obranu voči kybernetickým útokom, alebo zvyšovanie odolnosti spoločnosti voči hybridným a dezinformačným aktivitám cudzích štátov,“ vyhlásil slovenský šéf diplomacie Ivan Korčok minulý rok počas júnového summitu NATO.

Obrana a odolnosť

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku zbierala názory bezpečnostných expertov na novú obrannú stratégiu aj v rámci projektu NATO 2030 – analýza vybraných problémov. Podľa Martina Sklenára, generálneho riaditeľa sekcie obrannej politiky ministerstva obrany, je pre Slovensko kľúčové, aby nová Strategická koncepcia NATO jasne potvrdila, že kolektívna obrana je jednou zo základných úloh organizácie. Je to jediná garancia bezpečnosti a stability pre malú krajinu, akou je Slovensko.

Dôležité bude tiež určiť, ako môže NATO pomôcť jeho členským krajinám pri budovaní odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám. Práve koncept odolnosti, vďaka ktorej je štát schopný efektívne fungovať a plniť svoje povinnosti aj v krízových situáciách, je pre Slovensko veľkou výzvou. Potvrdil to už uplynulý pandemický rok a s možnou hrozbou vojenského konfliktu a následnej migračnej vlny z Ukrajiny sa táto schopnosť stane ešte naliehavejšou.

„Jedným z kľúčových prvkov stratégie NATO 2030 je oblasť nových technológií (EDTs) a snaha Aliancie o udržanie svojej technologickej prevahy,“ uviedla v projekte SFPA Barbora Hrozenská, riaditeľka (ad interim) Analytického útvaru ministerstva obrany. Práve budovanie špecifických spôsobilostí v oblastiach, akými sú napríklad kybernetická bezpečnosť, vesmírne technológie, alebo umelá inteligencia, bude jedným z hlavných trendov rozvoja obrany v členských štátoch NATO v nasledujúcich rokoch.

Podľa B. Hrozenskej je kľúčová špecializácia na jednu, maximálne dve spôsobilosti, do ktorých by mala krajina intenzívnejšie investovať. „Pre Slovensko tak môže byť cestou napríklad zapájanie sa do kolektívnych projektov na podporu rozvoja EDTs s dvojitým využitím pre vojenský aj civilný sektor. Nástrojom podpory takejto spolupráce budú vznikajúci NATO Defence Innovation Accelerator (DIANA) a nadväzujúci Inovačný fond NATO (NIF),“ dodala B. Hrozenská.

Európske líderstvo

V Európskej únii sa dlhodobo diskutuje o posilnení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale zatiaľ na tento posun chýbala politická vôľa. Ambíciu zmeniť to má koncept „strategickej autonómie,“ ktorý presadzuje najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron a nahráva mu aj nová globálna bezpečnostná situácia. 

Na jednej strane narastajú ultimatívne požiadavky Ruska rozhodovať o bezpečnostnej koncepcii východných členov NATO a na druhej strane je nesporný presun dôrazu americkej zahraničnej politiky z Európy do transpacifického priestoru. O to viac sa očakáva, že zodpovednosť za európsku bezpečnosť prevezmú európski spojenci.

„Čelíme výzvam. Európa je v nebezpečenstve. Predtým, keď sme to hovorili, niektorí sa smiali – ale teraz sa smejú menej,“ uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred poslancami Európskeho parlamentu 25. januára 2022.

Upozornil najmä na vzrastajúce napätie s Ruskom a v tejto súvislosti zdôraznil význam iniciatívy Strategický kompas EÚ. Jeho úlohou je dať konkrétne kontúry ambícii dosiahnuť skutočnú obrannú autonómiu Únie, čo by sa malo realizovať najmä vytvorením jednotky spoločných síl rýchleho nasadenia v počte 5000 vojakov. Ich úlohou by boli operácie počas náhlych kríz.

Únia si v rámci Strategického kompasu EÚ chce zároveň definovať jasné politicko-strategické smerovanie, ktoré je nevyhnutné pri ťažkých vojensko-obranných rozhodnutiach. V tomto smere si však domácu úlohu budú musieť splniť aj členské štáty, ktorých zahranično-politické inklinácie nie sú vždy v zhode. 

V prípade Slovenska je to úloha aj smerom dovnútra. Minulý rok ukázal, že ideologicky polarizovaná spoločnosť stráca zhodu na zahranično-politickom smerovaní krajiny, čo sa v prípade vážneho vojenského konfliktu v Európe môže ukázať ako osudové zlyhanie.