>
Zahraničná politika
>
Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Eva Mihočková, 26.01.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Strážay: Zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine by vôbec nebolo jednoduché

Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.

Putinov režim v Rusku začal zlyhávať a ďalší puč môže prísť

Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.

Spolupráca s Ukrajinou by mohla priniesť aj rozvoj nemocníc a podnikania

Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.

Drsné podmienky hranice s Ukrajinou niektorých policajtov Frontexu prekvapili

Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.

Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu z februára 2022 bola katarziou pre celú Európu. Západný svet sa dokázal výnimočne zomknúť a definovať Rusko ako jednoznačnú hrozbu. Vznikol tak silný impulz na zintenzívnenie dôležitých procesov v energetike i obrane, ktoré už dlhý čas stagnovali.

„Vojna na Ukrajine odhalila naše európske slabiny i fakt, že nie sme schopní sa sami ako Európa sa ubrániť. Ale uvedomenie si tohto problému je už posilnením našej pozície. Naštartovali sme dôležité procesy, aby sme to vyriešili. Sme múdrejší a potrebujeme len udržať túto dynamiku,“ hovorí v diskusii organizovanej SFPA a Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. 

Ďalší z expertov SFPA, Alexander Duleba, dodáva mierne iný názor. „Myslím, že sa vieme brániť, ale nikto neočakával, že v 21. storočí budeme svedkami takej katastrofy, akou je vojna. Ak by sa Ukrajina nebránila, mali by sme všetci obrovský problém. Je to katarzia pre nás pre všetkých.“

Aj analytička SFPA Miroslava Pisklová je presvedčená, že pokračovanie pomoci Ukrajine a riešenie kríz vyvolaných touto vojnou budú dominantnými témami roku 2023. „Vojna nám ukázala veľkú súdržnosť EÚ. Vidíme, že keď treba, vieme sa zomknúť.“

Európski spojenci budú v tomto roku pokračovať v deklarovanom úsilí navyšovať svoje obranné výdavky. Napríklad Nemecko avizuje investovať do obrany a bezpečnosti o sto miliárd eur viac. Výrazné zvýšenie výdavkov na obranu plánujú viaceré európske štáty.

Vojna na Ukrajine prekreslila aj európsku energetickú štruktúru. V priebehu jediného roka sa podiel ruského plynu v Európe znížil zo 40 percent na menej ako desať percent. Iniciatívy ako REPowerEU a Fit for 55 majú urýchliť zbavenie sa závislosti na ruskom plyne a dobudovanie skutočne zelenej a udržateľnej energetiky, ktorej základom budú obnoviteľné zdroje.

Dotiahnutie energetických reforiem z balíka Fit for 55 považuje za svoju prioritu v roku 2023 aj švédske predsedníctvo. „Zelené technológie sú ďalšou priemyselnou revolúciou. Ak EÚ bude v tejto oblasti lídrom, tak bude dominovať aj celosvetovej ekonomike,“ hovorí Alexander Duleba.

Experti SFPA reagujú aj na predstavy časti verejnosti, ktorá sníva o návrate do éry lacného ruského plynu, čo by podľa nich ukončilo aktuálnu energetickú krízu. „Nič také ako lacný ruský plyn neexistuje. Aj prípad Maďarska ukazuje, že je to mýtus,“ reaguje A. Duleba.

Miroslava Pisklová dodáva, že v čase vojny a krízy si nikto nemôže navrávať, že všetko zostane tak ako v minulosti a bude si nerušene žiť vo svojom komforte. „Je dobré, že sme urýchlili procesy na diverzifikáciu energetického mixu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na klimatické ciele EÚ.“

Rok 2023 zatiaľ neponúka reálne vyhliadky na mier na Ukrajine. Šéf OSN António Guterres uviedol, že „vojna na Ukrajine sa neskončí v bezprostrednej budúcnosti“ a nevidí ani šancu na vážne mienené vyjednávanie oboch strán o mieri. Alexander Duleba s ním súhlasí. „Nepáči sa mi, keď to niekto označuje za zamrznutý konflikt. Je to horúci konflikt a obávam sa, že bude pokračovať aj po tom, ako Ukrajinci oslobodia časť svojho územia.“

Pre vývoj v strednej Európe bude dôležitá jeseň, keď Poľsko čakajú parlamentné voľby. „V Poľsku je cítiť únavu voličov zo známych tvárí Jaroslawa Kaczyňskeho i Donalda Tuska. Preto tam bude silnieť dopyt po alternatívach. Ak sa nestane niečo zásadné, tak zmena vlády v Poľsku na jeseň je veľmi reálna,“ komentuje Tomáš Strážay. 

Aké sú vyhliadky na vývoj v Maďarsku a čo bude najdôležitejšou udalosťou tohto roka v zahraničnej politike si môžete pozrieť v priloženej videodiskusii.