.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu z februára 2022 bola katarziou pre celú Európu. Západný svet sa dokázal výnimočne zomknúť a definovať Rusko ako jednoznačnú hrozbu. Vznikol tak silný impulz na zintenzívnenie dôležitých procesov v energetike i obrane, ktoré už dlhý čas stagnovali.
„Vojna na Ukrajine odhalila naše európske slabiny i fakt, že nie sme schopní sa sami ako Európa sa ubrániť. Ale uvedomenie si tohto problému je už posilnením našej pozície. Naštartovali sme dôležité procesy, aby sme to vyriešili. Sme múdrejší a potrebujeme len udržať túto dynamiku,“ hovorí v diskusii organizovanej SFPA a Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.
Ďalší z expertov SFPA, Alexander Duleba, dodáva mierne iný názor. „Myslím, že sa vieme brániť, ale nikto neočakával, že v 21. storočí budeme svedkami takej katastrofy, akou je vojna. Ak by sa Ukrajina nebránila, mali by sme všetci obrovský problém. Je to katarzia pre nás pre všetkých.“
Aj analytička SFPA Miroslava Pisklová je presvedčená, že pokračovanie pomoci Ukrajine a riešenie kríz vyvolaných touto vojnou budú dominantnými témami roku 2023. „Vojna nám ukázala veľkú súdržnosť EÚ. Vidíme, že keď treba, vieme sa zomknúť.“
Európski spojenci budú v tomto roku pokračovať v deklarovanom úsilí navyšovať svoje obranné výdavky. Napríklad Nemecko avizuje investovať do obrany a bezpečnosti o sto miliárd eur viac. Výrazné zvýšenie výdavkov na obranu plánujú viaceré európske štáty.
Vojna na Ukrajine prekreslila aj európsku energetickú štruktúru. V priebehu jediného roka sa podiel ruského plynu v Európe znížil zo 40 percent na menej ako desať percent. Iniciatívy ako REPowerEU a Fit for 55 majú urýchliť zbavenie sa závislosti na ruskom plyne a dobudovanie skutočne zelenej a udržateľnej energetiky, ktorej základom budú obnoviteľné zdroje.
Dotiahnutie energetických reforiem z balíka Fit for 55 považuje za svoju prioritu v roku 2023 aj švédske predsedníctvo. „Zelené technológie sú ďalšou priemyselnou revolúciou. Ak EÚ bude v tejto oblasti lídrom, tak bude dominovať aj celosvetovej ekonomike,“ hovorí Alexander Duleba.
Experti SFPA reagujú aj na predstavy časti verejnosti, ktorá sníva o návrate do éry lacného ruského plynu, čo by podľa nich ukončilo aktuálnu energetickú krízu. „Nič také ako lacný ruský plyn neexistuje. Aj prípad Maďarska ukazuje, že je to mýtus,“ reaguje A. Duleba.
Miroslava Pisklová dodáva, že v čase vojny a krízy si nikto nemôže navrávať, že všetko zostane tak ako v minulosti a bude si nerušene žiť vo svojom komforte. „Je dobré, že sme urýchlili procesy na diverzifikáciu energetického mixu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na klimatické ciele EÚ.“
Rok 2023 zatiaľ neponúka reálne vyhliadky na mier na Ukrajine. Šéf OSN António Guterres uviedol, že „vojna na Ukrajine sa neskončí v bezprostrednej budúcnosti“ a nevidí ani šancu na vážne mienené vyjednávanie oboch strán o mieri. Alexander Duleba s ním súhlasí. „Nepáči sa mi, keď to niekto označuje za zamrznutý konflikt. Je to horúci konflikt a obávam sa, že bude pokračovať aj po tom, ako Ukrajinci oslobodia časť svojho územia.“
Pre vývoj v strednej Európe bude dôležitá jeseň, keď Poľsko čakajú parlamentné voľby. „V Poľsku je cítiť únavu voličov zo známych tvárí Jaroslawa Kaczyňskeho i Donalda Tuska. Preto tam bude silnieť dopyt po alternatívach. Ak sa nestane niečo zásadné, tak zmena vlády v Poľsku na jeseň je veľmi reálna,“ komentuje Tomáš Strážay.
Aké sú vyhliadky na vývoj v Maďarsku a čo bude najdôležitejšou udalosťou tohto roka v zahraničnej politike si môžete pozrieť v priloženej videodiskusii.
