
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu z februára 2022 bola katarziou pre celú Európu. Západný svet sa dokázal výnimočne zomknúť a definovať Rusko ako jednoznačnú hrozbu. Vznikol tak silný impulz na zintenzívnenie dôležitých procesov v energetike i obrane, ktoré už dlhý čas stagnovali.
„Vojna na Ukrajine odhalila naše európske slabiny i fakt, že nie sme schopní sa sami ako Európa sa ubrániť. Ale uvedomenie si tohto problému je už posilnením našej pozície. Naštartovali sme dôležité procesy, aby sme to vyriešili. Sme múdrejší a potrebujeme len udržať túto dynamiku,“ hovorí v diskusii organizovanej SFPA a Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.
Ďalší z expertov SFPA, Alexander Duleba, dodáva mierne iný názor. „Myslím, že sa vieme brániť, ale nikto neočakával, že v 21. storočí budeme svedkami takej katastrofy, akou je vojna. Ak by sa Ukrajina nebránila, mali by sme všetci obrovský problém. Je to katarzia pre nás pre všetkých.“
Aj analytička SFPA Miroslava Pisklová je presvedčená, že pokračovanie pomoci Ukrajine a riešenie kríz vyvolaných touto vojnou budú dominantnými témami roku 2023. „Vojna nám ukázala veľkú súdržnosť EÚ. Vidíme, že keď treba, vieme sa zomknúť.“
Európski spojenci budú v tomto roku pokračovať v deklarovanom úsilí navyšovať svoje obranné výdavky. Napríklad Nemecko avizuje investovať do obrany a bezpečnosti o sto miliárd eur viac. Výrazné zvýšenie výdavkov na obranu plánujú viaceré európske štáty.
Vojna na Ukrajine prekreslila aj európsku energetickú štruktúru. V priebehu jediného roka sa podiel ruského plynu v Európe znížil zo 40 percent na menej ako desať percent. Iniciatívy ako REPowerEU a Fit for 55 majú urýchliť zbavenie sa závislosti na ruskom plyne a dobudovanie skutočne zelenej a udržateľnej energetiky, ktorej základom budú obnoviteľné zdroje.
Dotiahnutie energetických reforiem z balíka Fit for 55 považuje za svoju prioritu v roku 2023 aj švédske predsedníctvo. „Zelené technológie sú ďalšou priemyselnou revolúciou. Ak EÚ bude v tejto oblasti lídrom, tak bude dominovať aj celosvetovej ekonomike,“ hovorí Alexander Duleba.
Experti SFPA reagujú aj na predstavy časti verejnosti, ktorá sníva o návrate do éry lacného ruského plynu, čo by podľa nich ukončilo aktuálnu energetickú krízu. „Nič také ako lacný ruský plyn neexistuje. Aj prípad Maďarska ukazuje, že je to mýtus,“ reaguje A. Duleba.
Miroslava Pisklová dodáva, že v čase vojny a krízy si nikto nemôže navrávať, že všetko zostane tak ako v minulosti a bude si nerušene žiť vo svojom komforte. „Je dobré, že sme urýchlili procesy na diverzifikáciu energetického mixu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na klimatické ciele EÚ.“
Rok 2023 zatiaľ neponúka reálne vyhliadky na mier na Ukrajine. Šéf OSN António Guterres uviedol, že „vojna na Ukrajine sa neskončí v bezprostrednej budúcnosti“ a nevidí ani šancu na vážne mienené vyjednávanie oboch strán o mieri. Alexander Duleba s ním súhlasí. „Nepáči sa mi, keď to niekto označuje za zamrznutý konflikt. Je to horúci konflikt a obávam sa, že bude pokračovať aj po tom, ako Ukrajinci oslobodia časť svojho územia.“
Pre vývoj v strednej Európe bude dôležitá jeseň, keď Poľsko čakajú parlamentné voľby. „V Poľsku je cítiť únavu voličov zo známych tvárí Jaroslawa Kaczyňskeho i Donalda Tuska. Preto tam bude silnieť dopyt po alternatívach. Ak sa nestane niečo zásadné, tak zmena vlády v Poľsku na jeseň je veľmi reálna,“ komentuje Tomáš Strážay.
Aké sú vyhliadky na vývoj v Maďarsku a čo bude najdôležitejšou udalosťou tohto roka v zahraničnej politike si môžete pozrieť v priloženej videodiskusii.