>
Zahraničná politika
>
Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Európa vstúpila do roku 2023 zomknutá. Riešiť bude energie a vojnu na Ukrajine

Eva Mihočková, 26.01.2023

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Káčer: Podceňovať dnes Fica je ako podceňovať Gottwalda v r. 1948

Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.

Ako bojovať s euroskepticizmom? Potrebujeme vlastné naratívy

Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.

E-palivá nenahradia elektromobily. Sú drahé ako šampanské a málo efektívne.

Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?

Boje na Ukrajine môžu skončiť do leta. Vojna nie

Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?

Štefanec: „Len sa nezačnime s Američanmi pretekať v dotovaní priemyslu!“

Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.

Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu z februára 2022 bola katarziou pre celú Európu. Západný svet sa dokázal výnimočne zomknúť a definovať Rusko ako jednoznačnú hrozbu. Vznikol tak silný impulz na zintenzívnenie dôležitých procesov v energetike i obrane, ktoré už dlhý čas stagnovali.

„Vojna na Ukrajine odhalila naše európske slabiny i fakt, že nie sme schopní sa sami ako Európa sa ubrániť. Ale uvedomenie si tohto problému je už posilnením našej pozície. Naštartovali sme dôležité procesy, aby sme to vyriešili. Sme múdrejší a potrebujeme len udržať túto dynamiku,“ hovorí v diskusii organizovanej SFPA a Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. 

Ďalší z expertov SFPA, Alexander Duleba, dodáva mierne iný názor. „Myslím, že sa vieme brániť, ale nikto neočakával, že v 21. storočí budeme svedkami takej katastrofy, akou je vojna. Ak by sa Ukrajina nebránila, mali by sme všetci obrovský problém. Je to katarzia pre nás pre všetkých.“

Aj analytička SFPA Miroslava Pisklová je presvedčená, že pokračovanie pomoci Ukrajine a riešenie kríz vyvolaných touto vojnou budú dominantnými témami roku 2023. „Vojna nám ukázala veľkú súdržnosť EÚ. Vidíme, že keď treba, vieme sa zomknúť.“

Európski spojenci budú v tomto roku pokračovať v deklarovanom úsilí navyšovať svoje obranné výdavky. Napríklad Nemecko avizuje investovať do obrany a bezpečnosti o sto miliárd eur viac. Výrazné zvýšenie výdavkov na obranu plánujú viaceré európske štáty.

Vojna na Ukrajine prekreslila aj európsku energetickú štruktúru. V priebehu jediného roka sa podiel ruského plynu v Európe znížil zo 40 percent na menej ako desať percent. Iniciatívy ako REPowerEU a Fit for 55 majú urýchliť zbavenie sa závislosti na ruskom plyne a dobudovanie skutočne zelenej a udržateľnej energetiky, ktorej základom budú obnoviteľné zdroje.

Dotiahnutie energetických reforiem z balíka Fit for 55 považuje za svoju prioritu v roku 2023 aj švédske predsedníctvo. „Zelené technológie sú ďalšou priemyselnou revolúciou. Ak EÚ bude v tejto oblasti lídrom, tak bude dominovať aj celosvetovej ekonomike,“ hovorí Alexander Duleba.

Experti SFPA reagujú aj na predstavy časti verejnosti, ktorá sníva o návrate do éry lacného ruského plynu, čo by podľa nich ukončilo aktuálnu energetickú krízu. „Nič také ako lacný ruský plyn neexistuje. Aj prípad Maďarska ukazuje, že je to mýtus,“ reaguje A. Duleba.

Miroslava Pisklová dodáva, že v čase vojny a krízy si nikto nemôže navrávať, že všetko zostane tak ako v minulosti a bude si nerušene žiť vo svojom komforte. „Je dobré, že sme urýchlili procesy na diverzifikáciu energetického mixu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na klimatické ciele EÚ.“

Rok 2023 zatiaľ neponúka reálne vyhliadky na mier na Ukrajine. Šéf OSN António Guterres uviedol, že „vojna na Ukrajine sa neskončí v bezprostrednej budúcnosti“ a nevidí ani šancu na vážne mienené vyjednávanie oboch strán o mieri. Alexander Duleba s ním súhlasí. „Nepáči sa mi, keď to niekto označuje za zamrznutý konflikt. Je to horúci konflikt a obávam sa, že bude pokračovať aj po tom, ako Ukrajinci oslobodia časť svojho územia.“

Pre vývoj v strednej Európe bude dôležitá jeseň, keď Poľsko čakajú parlamentné voľby. „V Poľsku je cítiť únavu voličov zo známych tvárí Jaroslawa Kaczyňskeho i Donalda Tuska. Preto tam bude silnieť dopyt po alternatívach. Ak sa nestane niečo zásadné, tak zmena vlády v Poľsku na jeseň je veľmi reálna,“ komentuje Tomáš Strážay. 

Aké sú vyhliadky na vývoj v Maďarsku a čo bude najdôležitejšou udalosťou tohto roka v zahraničnej politike si môžete pozrieť v priloženej videodiskusii.