.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali úzke prepojenie národnej a európskej politiky, hovorí vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Európski voliči posilnili počty euroskeptických a krajne pravicových strán v Európskom parlamente, čo môže mať zásadné dôsledky pre budúce zloženie Európskej komisie a jej politiky.
„Dá sa očakávať, že aj mainstreamové strany budú preberať rétoriku krajnej pravice vo viacerých témach – napríklad v otázkach migrácie. Tam už dnes vidíme posun k prezentovaniu tejto témy ako bezpečnostného problému,“ hovorí R. Geist.
Posilnenie európskej krajnej pravice bude mať vplyv aj na zelené ambície EÚ. Analytik nepredpokladá zásadné zvrátenie politiky Green deal, pretože väčšinu legislatívy už európske inštitúcie prijali. „Očakávam skôr menšie ústupky a väčšiu podporu pre firmy, aby sa dokázali prispôsobiť novým požiadavkám, rsp. príde viac investícií do nabíjacej infraštruktúry a väčšia ochrana pred zahraničnou konkurenciou z Číny a USA.“
Nové zloženie Európskeho parlamentu znamená aj nové vytváranie jednotlivých politických frakcií. Pre strany Smer a Hlas to bude výzva, či ich európski socialisti príjmu späť do svojich radov. Podľa Radovana Geista nie je veľká šanca, že sa to šiestim slovenským europoslancom podarí, pretože Smer má dnes rétoriku krajne pravicových strán.
„Tých šesť mandátov Smeru a Hlasu by zasa nebola až taká výhra pre európskych socialistov. Nemyslím si, že Smer je avantgardou európskej ľavice a vráti sa do jej rodiny. Dnes európski socialisti stavajú svoju vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom v tom zmysle, že v žiadnom prípade nesmú spolupracovať s krajnou pravicou. Ak by teraz oni medzi seba vzali Smer, ktorý je v koalícii s krajnou pravicou a mali kampaň s krajne pravicovými témami, tak by si len podkopali svoju vlastnú pozíciu,“ hovorí Radovan Geist.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
