.svg)
Zdroj: Bundestag.deEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
V Nemecku sa skončili voľby, ktoré mali historicky vysokú účasť 84% a víťazom sa stali kresťanskí demokrati CDU/CSU. Výrazne si však polepšila aj krajná pravica AfD, ktorá skončila na druhom mieste a krajná ľavica Die Linke, ktorá fungovala ako protestná strana najmä mladých ľudí, ktorí odmietajú krajnú pravicu. Sociálna demokracia SPD utrpela trpkú porážku a zrejme stojí pred veľkými vnútornými zmenami.
„Zrejme bude možné vytvoriť dvojkoalíciu CDU/CSU a SPD, pričom Zelení zostanú v opozícii. Je to dobré pre budúcu stabilitu koalície, ktorá aj tak nebude jednoduchá,“ hovorí v rozhovore Zuzana Lizcová, vedúca katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity v Prahe.
Dodáva, že sú to strany, ktoré spolu už vládli a sú zvyknuté robiť spolu kompromisy, ale v posledných rokoch prešli vývojom a navzájom sa viac vzdialili. CDU/CSU sa posunula viac doprava, čo ešte umocnil konzervatívec Friedrich Merz. „Jeho postoje najmä v migračnej a hospodárskej politike môžu byť problematické pre sociálnych demokratov,“ hovorí Z. Lizcová.
Kľúčové bude najmä to, ako sa novej vláde podarí zvládnuť tému migrácie. Podľa analytičky nie je vylúčený ani čierny scenár, ktorý predpovedá šéfka krajne pravicovej AfD Alice Weidlová – tvrdí, že nová vláda stroskotá práve na téme migrácie a následné voľby už vyhrá AfD.
Friedrich Merz sľuboval v kampani veľa zmien, ktoré však môžu byť problematické uskutočniť v praxi. „Napríklad trvalé uzavretie hraníc by bolo v rozpore s európskymi zmluvami a hlavne Nemecko na to nemá personálne a technické kapacity,“ približuje Z. Lizcová.
Veľkou výzvou bude aj riešenie dlhovej brzdy, ktorá je podľa mnohých expertov dôvodom, prečo má Nemecko vysoký investičný dlh v infraštruktúre a nevie nájsť zdroje na rozvoj inovácií, digitalizácie i obrany.
Rozhovor so Zuzanou Lizcovou moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika a organizuje ho SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme.
