.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
„Malá vojna je nemožná,“ hovorí Alexander Duleba o možnom vývoji napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Ak ruskí ozbrojenci vstúpia na ukrajinské územie, rozkrúti sa špirála násilia, ktoré môže prekročiť hranice regiónu a svoju stranu v tejto vojne si bude musieť vybrať aj Slovensko.
V tejto chvíli to však nevyzerá na bezprostredne hroziacu inváziu. Alexander Duleba v rozhovore vysvetľuje, že pomer útočiacich a brániacich sa vojakov by mal byť 3:1. To znamená, že ak Ukrajinci majú 260-tisíc vojakov v zbrani, tak Rusi by ich mali mať pripravených trojnásobok, teda takmer 800-tisíc.
Z tohto hľadiska nie je 130-tisíc ruských vojakov pri ukrajinskej hranici až tak veľa, aby sme mohli predpokladať, že nastane veľká invázia. Túto argumentáciu používa aj Kyjev, keď sa snaží upokojovať napätú atmosféru a mierniť slovník medzinárodných hráčov, ktorí už otvorene hovoria o riziku vojny.
„Môže sa to však ešte zmeniť, veď aj teraz vidíme začiatok spoločných vojenských cvičení v Bielorusku,“ hovorí Alexander Duleba.
Diplomatická prehra
Podľa experta SFPA je v pozadí aktuálneho rusko-ukrajinského napätia frustrácia Kremľa z vývoja na Ukrajine. „Tu ide o to, že Rusi zlyhávajú v diplomatickom súboji s Ukrajinou v rámci normandského formátu a nedarí sa im ich cieľ, ktorým je na základe Minských dohôd prinútiť Ukrajinu inkorporovať separatistické územia dovnútra politického systému krajiny,“ hovorí v rozhovore A. Duleba.
Ak by Kyjev takýmto spôsobom legitimizoval ruských separatistov a ich odštiepenecké územia, Rusi by získali na Ukrajine priamy nástroj na ovplyvňovanie domácej i zahraničnej politiky.
„Separatisti zverejnili, že by chceli mať vlastné ozbrojené sily, políciu, súdy a rešpektovali by len to, že sudcov by navrhoval ukrajinský prezident. To sú však veľmi odvážne požiadavky, pretože neexistuje štát, kde sú dve armády alebo dve polície,“ hovorí A. Duleba.
Aké sú ďalšie možnosti vývoja rusko-ukrajinského konfliktu a ako by prípadná vojna zasiahla Slovensko a zvyšok Európy sa dozviete vo videorozhovore v rámci diskusií SFPA a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
