>
Zahraničná politika
>
Sme veľmi nebezpečný región. V4 nám môže pomôcť

Sme veľmi nebezpečný región. V4 nám môže pomôcť

Eva Mihočková, 14.12.2021
Zdroj: MZV SR

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Spolupráca V4 je zložitá, ale dôležitá v kontexte vojny na Ukrajine

Slovensko preberá od júla predsedníctvo vo Vyšehrádskej skupine a tiež v rámci Slavkovského formátu. Tomáš Strážay vysvetľuje, prečo bude spolupráca V4 najmä praktická a ako by jej potenciál zmenilo členstvo Ukrajiny v EÚ.

Viac lokálnych aktérov i peňazí – humanitárnu pomoc čakajú zmeny

Európska únia vyčlenila na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu od začiatku roka 243 miliónov eur. Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uisťuje, že zdrojov bude oveľa viac. V rozhovore približuje, ako chce spolupracovať s mimovládnym sektorom a aké zmeny čakajú európsku humanitárnu pomoc vo svete.

Rozvojová pomoc sa posúva na vyššiu úroveň vďaka inováciám

Mimovládky poskytujúce rozvojovú a humanitárnu pomoc hľadajú cesty, ako získať viac zdrojov a lepšie výsledky. Príležitosťou na zdieľanie skúseností bolo podujatie Ambrela Development Forum, na ktorom sa zúčastnila aj riaditeľka konfederácie CONCORD Europe Tanya Cox.

Na mŕtvej planéte nevyrobíte zisk. Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť

Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.

Utečenci, pašeráci aj zima – čím žije slovensko-ukrajinská hranica?

Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?

Význam a fungovanie Vyšehradskej skupiny (V4) býva často nepochopené, prípadne zámerne prekrúcané. Niektoré prúdy sa ju snažia prezentovať ako istú alternatívu voči členstvu v EÚ, prípadne ako platformu, cez ktorú by členské štáty mali bojovať proti bruselskému centralizmu. Naivne očakávajú, že V4 bude vždy jednotne presadzovať spoločnú pozíciu pri európskom stole, hoci to nezodpovedá reálnym skúsenostiam a samotné politické záujmy členských krajín sa rozchádzajú.

Paralelne s týmto nepochopením sa často zabúda na množstvo užitočných cezhraničných projektov, ktoré financuje Vyšehradský fond a ktoré tvoria veľmi praktickú kostru spolupráce Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska.

Slovensko v roku 2022 prevezme predsedníctvo v rámci V4 a to je príležitosť pokúsiť sa postaviť vnímanie Vyšehradskej skupiny do správneho svetla a aktualizovať ciele jej fungovania. To platí aj o mladšom a ambicióznom zoskupení Slavkovský formát (S3), ktorému bude Slovensko tiež v budúcom roku predsedať paralelne s V4. 

Konkrétne návrhy odzneli počas neformálnej diskusie na túto tému, ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku s podporou MZV SR a Nadácie Hannsa Seidela.

Nebezpeční sami pre seba

Nachádzanie spojencov a budovanie dlhodobých partnerstiev je strategickou výhodou pre úspech v globalizovanom svete i v systéme tvorby európskych politík. V4 je etablovanou regionálnou štruktúrou s prepojeným historicko – politickým kontextom, čo posilňuje jej funkčnosť a zmysluplnosť. Má spoločný grantový mechanizmus zastrešený Vyšehradským fondom a lídri členských krajín sa pravidelne stretávajú. 

Práve spoločná história je veľkým mementom a impulzom pre snahu o spoluprácu. Stredná Európa vždy bola vnímaná ako „veľmi nebezpečný región“ a preto je V4 v tomto smere mimoriadne dôležitá.

Práve zoskupenie V4 pomohlo znížiť vnútornú nestabilitu regiónu a bolo veľmi dôležité pri napĺňaní euroatlantických ambícií jej členov. Lenže aj dnes je V4 často hodnotená ako „enfant terrible“ Európskej únie a táto nálepka má neraz charakter zdieľanej škvrny na povesti celého regiónu, bez ohľadu na zásluhovosť.

Problém v posledných rokoch prichádza zo strany Maďarska a Poľska, ktoré sa dostávajú do čoraz väčšieho sporu s Bruselom v súvislosti s rozdielnym pohľadom na princípy právneho štátu. 

Slon v miestnosti

Varšava a Budapešť čoraz viac narážajú pri snahe obhájiť svoje zmeny v ústave, justičnom systéme, či v mediálnej politike v konfrontácii s európskymi princípmi právneho štátu, deľby moci a systému bŕzd a protiváh. Visí nad nimi reálna možnosť straty prístupu k európskych fondom a vo vypätej situácii sa snažia vytvoriť si z V4 obranný štít. 

Preto mnohí analytici uvádzajú, že Maďarsko sa snaží uzurpovať si značku V4 a vydávať svoje stanoviská za postoj celej skupiny. Hodnotové rozštiepenie zoskupenia je „slon v miestnosti,“ ktorý sa nedá viac ignorovať. Slovensko by sa v rámci svojho predsedníctva malo sústrediť aj na otázku, ako pracovať s týmto rozdelením V4 na Česko a Slovensko na jednej strane a Poľsko a Maďarsko na druhej strane.

Súčasťou tejto politiky je akcentovanie skutočnosti, že členstvo v EÚ je samostatnou agendou každého štátu. V opačnom prípade hrozí, že reputačná škoda sa bude prenášať na všetkých, bez ohľadu na politickú realitu.

Témou Vyšehradskej skupiny nemôžu byť problémy Maďarska a Poľska, akokoľvek sa tieto dve krajiny snažia hľadať v Bratislave a Prahe spojencov vo svojich sporoch s Bruselom. Kľúčovou témou slovenského predsedníctva by mala byť bezpečnosť vo všetkých jej dimenziách a prehlbovanie cezhraničnej spolupráce.

Reštart cieľov

História V4 je oveľa dlhšia ako životnosť vlád jej členov a preto riešenie môže napokon prísť ako výsledok prirodzeného volebného cyklu. Konflikt vo V4 môže zmiznúť, ak Viktor Orbán prehrá nastávajúce voľby a nie je vylúčené, že aj v Poľsku môže dôjsť k zmene.

Na druhej strane však môžu karty zamiešať aj slovenskí voliči a v tom prípade by maďarsko-poľský blok rozšírilo aj Slovensko. Zdá sa, že konflikt o právny štát tu zostane dlhodobo. V každej krajine V4 je totiž politická scéna rozdelená a jeden významný blok má vždy tendenciu k autoritatívnemu štýlu a konfliktom s EÚ.

Vyšehradská skupina má svoj praktický význam, ktorý prevažuje aktuálne politické rozpory. Podľa niektorých analytikov by sa Slovensko počas svojho predsedníctva vo V4 malo vrátiť späť ku koreňom zoskupenia a pokúsiť sa znovu definovať východiskové priority a prispôsobiť ich aktuálnej situácii.

To znamená aktualizáciu výziev a cieľov V4, aby skupina nešla len v zabehaných koľajách, ktoré jej členom už nemusia plne vyhovovať. Slovenské predsedníctvo V4 sa bude zároveň dopĺňať s paralelným predsedníctvom v Slavkovskom formáte S3. 

Budúcnosť S3

Toto relatívne mladé regionálne zoskupenie Slovenska, Česka a Rakúska má oveľa skromnejší program ako V4, ale s pribúdajúcimi problémami na strane Maďarska a Poľska nadobúda táto spolupráca čoraz väčší význam pre Česko i Slovensko.

Bolo by vhodné, aby sa počas slovenského predsedníctva zadefinovala dlhodobá vízia S3 a podporila cezhraničná spolupráca týchto troch krajín, ktorá by mala byť pilierom zoskupenia.

Existujú však varovné hlasy pred prílišnými očakávaniami. Rakúsko doteraz vždy dávalo najavo skôr nezáujem, či rovno nedôveru voči Slovensku a Česku. Situácia sa však pod vplyvom doby mení a aj Viedeň začína vnímať výhody regionálnej spolupráce najmä pod vplyvom koronakrízy a pendlerov.

Každá krajina si v rámci regionálnych zoskupení uplatňuje aj svoje vlastné obchodno-politické záujmy. Pre Slovensko by z tohto hľadiska bolo prínosné, keby sa v rámci formátu S3 pokúsilo spolu s Rakúskom pritiahnuť Českú republiku do eurozóny. Uľahčila by sa tak vzájomná intenzívna obchodná výmena.